Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia.
Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia.
Keď v roku 1962 nakrútil Štefan Uher Slnko v sieti, Martin Hollý Havraniu cestu a Peter Solan film Boxer a smrť, málokto tušil začiatok novej éry myšlienkového i výrazového hľadania a experimentu, obdobia, ktoré vo svojich vrcholoch (filmy Uhra, Solana, Jakubiska, Havettu a Hanáka) dodnes zostalo neprekonané. Vznikli tri hrané filmy vysokej umeleckej kvality, s ktorými sa slovenská kinematografia presadila v československom aj medzinárodnom kontexte. V roku 1963 získali významné ocenenia na 5. festivale československých filmov v Ústí nad Labem.
Film Slnko v sieti scenáristu Alfonza Bednára, režiséra Štefana Uhra a kameramana Stanislava Szomolányiho odštartoval novú vlnu československej kinematografie. Podľa filmových kritikov ide o jedno z prelomových filmových diel. Prinieslo nový spôsob filmového rozprávania (rozbitie tradičného lineárneho rozprávania príbehu na malé časti a motívy), nový analytický pohľad na realitu zameranú na človeka a na jeho city a pocity, aj na historické a spoločenské súvislosti. Kamera v detailoch vystihla atmosféru, evokovala náladu, zatmenie slnka sa stalo symbolom zatmenia citov a vzťahov, hlasno hrajúci tranzistor nahradil rozhovor, symfonickú hudbu vystriedala hudba elektronická. Základom filmového scenára boli tri časopisecky publikované poviedky - Fajolov príspevok, Pontónový deň a Zlatá brána, ktoré v roku 1961 vyšli v Slovenských pohľadoch a v časopise Kultúrny život. Alfonz Bednár ich v roku 1977 súhrnne vydal v súbore Blok 4/B. Film mal pôvodne režírovať Stanislav Barabáš, ale po jeho odmietnutí ponúkol dramaturg Albert Marenčin spoluprácu režisérovi Štefanovi Uhrovi. Týmto filmom Uher nadviazal na svoju predchádzajúcu dokumentaristickú tvorbu a podarilo sa mu spojiť realistickú poetiku dokumentárneho filmu so štylizáciou hraného príbehu. Do hlavných postáv obsadil nehercov Janu Belákovú a Mariána Bielika, úlohu Belinej matky si zahrala herečka Eliška Nosálová. Film sa nakrúcal v Bratislave a v Nitrianskej Blatnici od 11. 7. 1962 do 9. 11. 1962 a celkové náklady dosiahli 2,3 mil. Kčs. Uvedenie filmu do distribúcie v kinách nebolo jednoduché. Prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek údajne identifikoval v slepote matky politický symbol o slepote strany. Filmu sa dodatočne pripisovali aj rôzne "zašifrované" postoje a významy - napr. zatmenie slnka sa rovná súmraku komunizmu, čln na suchu je súčasný stav socializmu a podobne. Film prešiel podrobným a opakovaným schvaľovaním a napokon k jeho uvoľneniu do kín prispelo udelenie Ceny československej kritiky v roku 1963.
Viac o filme na SK CINEMA
Pozrite si krátky film Štefana Uhra Poznačení tmou
DOBOVÁ UPÚTAVKA SLNKA V SIETI:
Zvoľte prosím platobnú kartu, ktorou budete platiť.
Kliknutím na tlačítko prehlasujete, že máte viac ako 18 rokov, potvrdzujete svoj súhlas s obchodnými podmienkami DAFilms, že ste sa zoznámil/a so zásadami spracovania osobných údajov. Uskutočnením platby zároveň žiadate o poskytnutie vybraného obsahu ihneď po potvrdení objednávky.
