Lyžička

Predmetom tejto čiernobielej eseje je krátky život obyčajnej plastovej lyžičky v kontraste s enormným úsilím, ktoré stojí za jej výrobou. Po rýchlom občerstvení totiž smeruje do smetného koša, v ktorom jej tragikomický osud navždy končí...

Obyčajná plastová lyžička klame telom. Tváriť sa bezvýznamne a nevinne jej ale môže prejsť len do chvíle, kým na ňu vrhne svoj prenikavý pohľad Laila Pakalniņa. Lotyšská režisérka a samorast svetového dokumentu totiž dobre vie, koľko paradoxného úsilia musia ľudia aj stroje investovať do výroby riadu na jedno použitie, a preto sa nedokáže ubrániť krutému úsmešku. Veď tento umelohmotný sluha naposledy vydýchne len krátko po tom, čo jeho život konečne začal dávať zmysel. Meditatívny dokument bez slov, v ktorom humor vychádza z prekvapivých možností filmového jazyka, je smútočnou piesňou za ornamentom prehnanej civilizácie: za kusom lacného plastu, ktorý snáď už čoskoro bude skutočne na vymretie. (MFF Karlovy Vary)