Život ľudí, takmer odrezaných od sveta, v údolí Liptovskej Tepličky.
Nielen režisér, ale často i kameraman svojich autorských filmov Karol Skřipský mal špecifický zmysel pre farebnú fotografiu. Podobne ako v koloristických Stvoriteľoch (1964) či v Ždiarskom rekviem (1966), i v Skřipského dokumente o žatve a poľnej práci na Liptove Sená na Doščanke osobitne vnímame tento cit pre farebný kontrast a špecifickú materiálovú kvalitu štruktúr (mäkkého textilu, „drevených“ rúk zrobených starcov). Pestrofarebné šatky a suknice žien-hrabačiek sena, pôsobia na pozadí vyšisovaných prírodných tónov zvrásnenej krajiny vyslovene dekoratívne, trochu pripomínajúc Benického fotografie. Základnou témou je tu však opäť práca a jej určujúce miesto v „toku života“ predindustriálneho človeka. Motív tvorivej práce a človeka do nej bytostne zahĺbeného, ten – psychiatri by povedali – flow, je leitmotívom Skřipského filmu, – mnohých jeho filmov. Nachádza v ňom, a stále znovu objavuje, základný zmysel i zdroj šťastia človeka.
(autorka textu: Petra Hanáková)
Viac o filme na SK CINEMA
Zvoľte prosím platobnú kartu, ktorou budete platiť.
Kliknutím na tlačítko prehlasujete, že máte viac ako 18 rokov, potvrdzujete svoj súhlas s obchodnými podmienkami DAFilms, že ste sa zoznámil/a so zásadami spracovania osobných údajov. Uskutočnením platby zároveň žiadate o poskytnutie vybraného obsahu ihneď po potvrdení objednávky.
