Chačipe

Život v detskom domove objavuje dokumentarista Miroslav Janek prostredníctvom hry. Deti berie ako partnerov pri nakrúcaní, učí ich zaobchádzať s kamerou a necháva ich, aby sami filmovali prostredie, v ktorom žijú. Režisér nás zavedie do detského domova, kde život jeho obyvateľov objavuje prostredníctvom hry. Sprevádza ich rôznymi komnatami kinematografie, a tak sa deti neobmedzujú len na prosté zachytenie skutočnosti, ale spoločne animujú, nakrúcajú scénky, ktoré sami vymysleli, experimentujú s filmovým materiálom a zároveň podávajú správu o svojom živote. Miroslav Janek sa dlhodobo zaujíma o tých, ktorých okolie skôr prehliada. Nie je len pozorovateľom, ale spoluhráčom, ktorý pomáha nevidomým, Rómom, opusteným deťom so snahou o spoločné hľadanie sily, ktorá im umožní dôstojne žiť.

Film úspešného českého dokumentaristu Miroslava Janeka nás zavedie do detského domova, kde život jeho obyvateľov objavuje prostredníctvom hry. Deti sú jeho partnermi pri nakrúcaní: učí ich zaobchádzať s kamerou a necháva ich, aby sami filmovali prostredie, v ktorom žijú. Sprevádza ich pri tom rôznymi komnatami kinematografie, a tak sa deti neobmedzujú len na prosté zachytenie skutočnosti, ale spoločne animujú, nakrúcajú scénky, ktoré sami vymysleli, experimentujú s filmovým materiálom a zároveň podávajú správu o svojom živote. Kamera v detských rukách búra múr medzi dvoma svetmi, je hračkou, ale i nástrojom, ktorý umožňuje zdôveriť sa s tajomstvom, vysporiadať sa s bezmocnosťou, či náhlym smútkom, alebo vyjadriť radosť.

Z animovaného dreveného psa padajú zemiaky a hady z kamienkov sa kľukatia na poľnej ceste. Režisér len občas spomalí vír obrazov vlastným pohľadom, no inak sa zrieka všetkých vysvetlení a dôležité momenty detského spolužitia hľadá na základe impulzov, vychádzajúcich z individualít detí a ich neopakovateľnej imaginácie. Fantázia, spontánnosť a prirodzenosť mení detský domov na priestor herne a tvorivý ateliér experimentujúci s abstraktnými pocitmi. Na jeho pozadí sa potom zachytávajú aj útržky konkrétnych súvislostí: o deti sa stará štátna inštitúcia, niektoré z nich občas dostanú list od rodičov, iné tých svojich vôbec nepoznali...

Miroslav Janek sa dlhodobo zaujíma o tých, ktorých okolie skôr prehliada. Nie je len pozorovateľom, ale spoluhráčom, ktorý pomáha nevidomým, Rómom, opusteným deťom so snahou o spoločné hľadanie sily, ktorá im umožní dôstojne žiť.