Transpersonálny portrét českého ducha inšpirovaný pôdorysnými dielami českej vzdelanosti akým sú podľa Vachka napríklad spis barokového vzdelanca Bohuslava Balbína či veľkoformátový cyklus Alfonsa Muchu Slovanská epopej.
Egon Bondy prorokuje peklo globálneho kapitalizmu, pesničkár Jim Čert sa priznáva k spolupráci s ŠtB, Jaroslav Foglar nemôže nájsť otvárač na pivo, zatiaľ čo Ivan Diviš komentuje svoj vlastný pohreb. Režisér Krejčík nemôže natáčať, a tak zúri Vachkovi pred kamerou. Ten vyhľadá vynálezcu semtexu...
Česká republika na konci 90. rokov. Rozsiahla filmová esej, ktorá skúma stav a skryté podhubie českej vzdelanosti, prerastá do osobitej prírodnej metafory. Les českého myslenia je vzájomne prepojený, vyživuje a ovplyvňuje sa skrytými vláknami, vďaka ktorým aj to zdanlivo odumreté či zahubené opäť vstáva z mŕtvych. Súčasťou tohto procesu sa stáva aj sám film. Básnik Ivan Diviš sa krátko pred smrťou rozčuľuje nad nezmyselnosťou myšlienky zmŕtvychvstania a stretnutia sa so živým-mŕtvym Máchom; Vachek mu jeho slová vyvracia filmovými prostriedkami: Diviš aj Foglar počas natáčania zomreli, aby vďaka filmu znova "vstávali z mŕtvych" - nielen jeho projekciou, ale aj v priebehu deja, v ktorom sa pasáže, kedy sú už mŕtvi, striedajú s ich "živými "výstupmi. Z mŕtvych vstáva preventívne aj Vachek. Film, v ktorom režisér využíva zložitú "románovú" strihovú skladbu, sa inšpiruje spisom barokového vzdelanca Bohuslava Balbína.
(KVIFF)