Strach pozná, čoho sa človek, ktorého má v moci, bojí. Zväzuje mu ruky, bráni mu v pohybe, škrtí ho a niekedy nedovolí človeku ani rozprávať. Malý človek Ondro má veľký strach. Bojí sa toho, na čo myslí, čo počul a videl v televízii, má strach z toho, čoho by sa ešte teoreticky mohol báť. Rodičia mu so strachom nepomáhajú, sú ovládaní vlastnými predstavami o svete. Ondro stráca kvôli svojmu strachu jediného kamaráta a napriek tomu, že sa neskutočne naozaj bojí toho, čo ho pravdepodobne asi určite vonku čaká, opustí bezpečie domova a vydá sa kamaráta hľadať. Prežije si svoje vymyslené peklo, aby zistil, že môže prežiť v realite.
Strach pozná, čoho sa človek, ktorého má v moci, bojí. Zväzuje mu ruky, bráni mu v pohybe, škrtí ho a niekedy nedovolí človeku ani rozprávať. Malý človek Ondro má veľký strach. Bojí sa toho, na čo myslí, čo počul a videl v televízii, má strach z toho, čoho by sa ešte teoreticky mohol báť. Rodičia mu so strachom nepomáhajú, sú ovládaní vlastnými predstavami o svete. Ondro stráca kvôli svojmu strachu jediného kamaráta a napriek tomu, že sa neskutočne naozaj bojí toho, čo ho pravdepodobne asi určite vonku čaká, opustí bezpečie domova a vydá sa kamaráta hľadať. Prežije si svoje vymyslené peklo, aby zistil, že môže prežiť v realite. Ondro však na svojej výprave stretáva aj svoj protipól, malú divožienku, ktorá mu ukáže cestu lesom, aj životom. Vďaka nej dokáže Ondro vytesniť strach a vyplniť čas zábavnejšími vecami, než sú obavy o život alebo strach z nesmrteľnosti. Pomer “veľký” strach a “malý” Ondro sa postupne preklápa. Ondro vyrastie z detských predstáv a do hlavy sa mu dostane jeho spoločníčka. No na jedno sa pozabudlo – na vždy prítomný strach, ktorý človeku bráni urobiť niečo, čo by mohlo bolieť. Strach z poznaného je oveľa väčší a dospelácke obavy silnejšie. Ani láska nie je mocnejšia. Jedine, že by bola.