Papierové hlavy

Dokumentárny film o vzťahu občana a moci a rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu rokov 1945-89. Reflexia o slobode a neslobode...

Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici minulého storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny vznikol mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Irónia pohľadu autora sa strieda s jeho chápavým prístupom k utrpeniu ľudí, k ich nádejam a pochybnostiam v zmenených spoločenských podmienkach. V kontexte slovenskej kinematografie ide o výnimočné dielo, ktorým sa slovenský film prvý raz stal súčasťou európskej koprodukčnej spolupráce podporenej fondom Eurimages.

Podľa Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou z nich sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Napokon, treťou rovinou sú výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat do reality“.

Film mal medzinárodnú premiéru v roku 1996 na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Nyone. Získal významné ocenenia na filmových festivaloch v Karlových Varoch, San Franciscu či Jamagate a režisér Dušan Hanák bol ocenený cenami Kristián, Igric a Cenou Tatrabanky za umenie. Film obsadil druhé miesto v kategórii slovenský dokumentárny film v ankete slovenských filmových novinárov a kritikov Anketa 2000.