Tichá radosť

Psychologický film o hľadaní hodnôt v živote tridsaťšesťročnej zdravotnej sestry. Realisticky poňatý príbeh je štúdiou životných hodnôt generácie prežívajúcej a prekonávajúcej krízu stredného veku.

Päť rokov po nakrútení hraného filmu Ja milujem, ty miluješ dokončil režisér Dušan Hanák svoj štvrtý dlhometrážny hraný film Tichá radosť (1985). Po scenáristickej spolupráci so spisovateľmi Jánom Johanidesom (322) a Dušanom Dušekom (Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ) napísal námet a scenár so scenáristom, dramaturgom a divadelným režisérom Ondrejom Šulajom.

O príbehu zdravotnej sestry Soni, ktorá túži po láske aj zmysluplnom živote a hľadá v sebe silu opustiť nefungujúce manželstvo, Dušan Hanák povedal: „Je to film o hľadaní kvalitných medziľudských vzťahov a o formovaní ľudskej osobnosti. Hlavná postava príbehu chce poznať samu seba a chce zmeniť svoj život. Tichá radosť to je byť sám sebou. Je to tichá radosť, ale je v nej pátos a nádej, že život našej filmovej hrdinky má zmysel.“

Hlavnú postavu stvárnila slovenská herečka Magda Vášáryová, ktorá predtým dvanásť rokov účinkovala prevažne v českých filmoch a v televízii. Popri českých hercoch Jane Brejchovej a Jiřím Bartoškovi účinkovali vo filme aj maďarskí herci Róbert Koltai a Erzsi Pásztor. V úlohe Vlada sa predstavil Juraj Nvota, ktorý účinkoval aj v predchádzajúcich Hanákových filmoch. Exteriéry filmu sa nakrúcali v Bratislave, Limbachu a v Brne od 12.3.1985 do 5.6.1985. Na rozdiel od filmu Ja milujem, ty miluješ, ktorý sa k slovenským divákom dostal až po ôsmich rokoch od svojho vzniku (1988), film Tichá radosť mal premiéru už v marci 1986. V tom istom roku získal na 29. ročníku Medzinárodného festivalu autorského filmu v talianskom meste Sanremo Veľkú cenu medzinárodnej poroty, Cenu študentskej poroty a Cenu za ženský herecký výkon pre Magdu Vášáryovú. Autor filmového plagátu Dušan Kállay získal ocenenie Strieborný Hugo v súťaži filmových plagátov na Medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu 1986.