Antonín Kachlík (Česko)

Režisér, scenárista a filmový pedagóg Antonín Kachlík sa narodil v roku 1923 v Kladne. Už počas štúdia na gymnáziu vstúpil ako ľavicový intelektuál do KSČ. Po vojne krátko pracoval na ministerstve informácií, zároveň v rokoch 1945-1946 študoval na Vysokej škole politologickej, odkiaľ v roku 1946 prešiel na novo založenú FAMU. Vyštudoval odbor réžia a v rokoch 1950 - 1956 pôsobil ako režisér a dramaturg v Divadle pracujúcich v Gottwaldove (Zlíne). V roku 1965 prešiel do Prahy na Barrandov k Československému štátnemu filmu, kde spočiatku pracoval ako asistent réžie a pomocný režisér. V rokoch 1960-1987 bol už zamestnaný ako samostatný režisér, pričom v období 1972-1992 vyučoval na FAMU.
Kachlík režijne debutoval v roku 1961 drámou Červnové dny, ľúbostným príbehom baníckeho učňa a vidieckeho dievčaťa. Viac známa je však až jeho vojenská komédia Bylo nás deset (1963) o tom, ako si počas základnej vojenskej služby nováčikovia, aby sa nezbláznili, založia hudobno-divadelný súbor. Potom prišla psychologická dráma Třiatřicet stříbrných křepelek (1964) s Alenou Vránovou v hlavnej úlohe zamestnanej matky dvoch detí, ktorej krachuje manželstvo a v jednom dni bilancuje svoj život - za film dostal režisér stranícke pokarhanie za šírenie dezilúzie.Na konci šesťdesiatych rokov vznikol Kachlíkov jednoznačne najlepší film, trpká komédia Já, truchlivý Bůh (1969) podľa námetu poviedky Milana Kunderu, s Milošom Kopeckým a Pavlem Landovským v hlavných úlohách. V normalizačných sedemdesiatych rokoch Kachlík - až na výnimky (rozprávka Princ Bajaja z roku 1971 bola ocenená aj na filmovom festivale v Benátkách) pracoval presne v ideovom duchu, aký sa očakával od komunistického režiséra. Vznikli tak dobe poplatné ódy na Gottwalda, boľševickej odpovede na "všetkých dobrých rodákov" o "pravdivom stvárnení" kolektivizácie, či riešení problémov v socialistickej výrobe. Vzhľadom k svojej angažovanosti a členstvu v KSČ bol Kachlík straníkmi náležite oceňovaný: získal vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, Rad práce, bol laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda, a v roku 1976 bol menovaný zaslúžilým umelcom.