Evald Schorm (1931–1988) bol český filmový a divadelný režisér. Jeho meno býva najčastejšie skloňované v súvislosti s tzv. československou novou vlnou a esejistickou a meditatívne založenou filmovou tvorbou. Túto polohu majú Schormove hrané aj dokumentárne snímky, z ktorých zrejme najznámejšia je dráma podľa scenára Antonína Mášu Každý den odvahu (1964) a dokumentárna esej Zrcadlení (1965).
Schormova mladosť bola poznamenaná problémami s komunistickým režimom, ktoré mala jeho rodina hlavne kvôli svojmu statkárskemu pôvodu. Potom, čo im bol vyvlastnený majetok, sa Evald živil ako robotník a traktorista. Medzi rokmi 1954 a 1956 účinkoval v opernom súbore Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého. Až v roku 1957 sa mu naskytla príležitosť nastúpiť na štúdium FAMU.
Pozornosť odbornej verejnosti si Evald Schorm získal pomerne skoro. A to predovšetkým pre svoje nevšedné nápady a postupy, vďaka ktorým bol často označovaný ako filozof novej filmovej vlny. Začínal s kratšími dokumentárnymi snímkami, od ktorých prešiel k celovečerným filmom. Väčšina z jeho prvotnej tvorby však neprešla schvaľovacími procesmi a zostala na dlhú dobu divákom neprístupná. Po roku 1968 mu režim zakázal točiť takmer úplne. Schorm sa réžie nevzdal, presunul sa k divadlu. Cenzúra ho však sprevádzala aj naďalej. Nemožnosť točiť (až na pár výnimiek) si do istej miery kompenzoval tvorbou pre pražskú Laternu magiku, ktorá kombinovala divadelné predstavenie so zvukovým sprievodom a filmovou projekciou.
Evald Schorm zomrel v roku 1988, krátko pred premiérou snímky Vlastne sa nič nestalo, ktorú zrežíroval v tom istom roku.
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.
