Otakar Vávra (1911-2011), režisér a pedagóg, klasik českého filmu, ktorého obsiahle dielo vznikalo v dlhom období piatich desaťročí. Má veľké zásluhy na filmovom vzdelávaní - vypracoval a uviedol do života nový koncept FAMU, kde ako pedagóg vychoval rad osobností Novej vlny.
Otakar Vávra sa narodil v roku 1911 v Hradci Králové vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa vydal do Brna, aby tam na vysokej škole začal študovať architektúru. Neskôr prišiel do Prahy, kde plánoval v štúdiu architektúry pokračovať, no postupne sa čoraz viac začal venovať filmu, ktorý ho fascinoval od detských čias. V roku 1931 sa ako producent podieľal na experimentálnej snímke Světlo proniká tmou. Samostatnú režisérsku dráhu odštartoval v roku 1937 filmami Filosofská historie a Panenství (1937). O rok neskôr nakrútil snímku Cech panen kutnohorských, kde hrala Zorka Janů, sestra známej herečky Lídy Baarovej. Vávra Janů obsadil aj do ďalších filmov ako Podvod s Rubensem (1940) či Pacientka Dr. Hegla (1940). Jej sestra Lída sa objavila vo Vávrových dielach Panenství (1937), Maskovaná milenka (1939), Dívka v modrém (1940) a Turbína (1941). Po konci druhej svetovej vojny Vávra nakrútil také snímky ako Krakatit (1948), Noční host (1961), Romance pro křídlovku (1966), Kladivo na čarodějnice(1969), Oldřich a Božena (1985) alebo Evropa tančila valčík (1989).
Režisér sa však počas svojho pôsobenia vo filmovom priemysle nevyhol ani kritike. Príkladom bola husitská trilógia Jan Hus, Jan Žižka a Proti všem, ktorú nakrútil v rokoch 1954 až 1956. Mnohí kritici mu pri týchto filmoch vyčítali skresľovanie dejín.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
