Vizionár a autor niektorých z najkrajších momentov francúzskej kinematografie posledných 35 rokov, to je Leos Carax a jeho tvorba. Poetický génius s bohatou predstavivosťou, „l’enfant terrible“ francúzskej filmovej scény, dôsledne prekračuje filmové postupy a žánre a vytvára tak svet plný vízií a prízrakov.
V iba dvadsiatich štyroch rokoch nakrútil Carax prvý diel trilógie vyžarujúcej mestskú a nočnú krásu magického Paríža. Čiernobiela snímka Keď chlapec stretne dievča (1984) vzdávala hold nemým filmom, svetu Jeana Cocteaua a Godardovým filmom.
Filmom Zlá krv (1986), ódou na rytmus a lásku s Denisom Lavantom, Juliette Binoche a Michelom Piccolim v hlavných rolách, nastoľuje Carax svov dôrazný emocionálny štýl a dosahuje prvý medzinárodný úspech. Tento expresionistický thriller s výrazným estetickým svetom a lyrikou ponúka jedinečný vizuálny zážitok.
V roku 1991 sa režisér pustil do ambiciózneho projektu, Milenci z Pont-Neuf. Vďaka vernému zachyteniu celej jednej parížskej štvrti a troch rokov trvajúcemu nakrúcaniu si táto óda na vášnivú lásku vyslúžila miesto medzi legendami francúzskej kinematografie.
Po osemročnej odmlke sa Carax opäť zúčastnil súťaže v Cannes s filmom Pola X (1999). Po tejto adaptácii Melvillovho románu sa vrátil s krátkym filmom Hovno (2008), jedným z dielov kolektívnej fantázie v troch krokoch s názvom Tokio!, ktorú spolurežíroval s Michelom Gondrym a Bong Joon-hoa.
Naposledy sa do súťaže v Cannes Leos Carax vrátil v roku 2012 so snímkou Holy Motors, meandrujúcou filmovým zážitkom, v ktorom sa kúzla premieňajú na realitu a každodenný život na fantáziu. Ďalšie vyznanie lásky k filmu s Edith Scob vychádza z Očí bez tváre Georgesa Franjua.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
