Martin Ťapák (Slovensko)

Martin Ťapák bol slovenský režisér, scenárista, herec, tanečník a choreograf a jeden z našich najproduktívnejších tvorcov. Na konte má viacero divácky obľúbených filmových titulov, režíroval aj komédiu Pacho, hybský zbojník (1975), ktorá v 80. rokoch minulého storočia patrila k najnavštevovanejším filmom v kinách a dodnes sa k nej diváci radi vracajú, hlavne vďaka hereckému výkonu Jozefa Kronera a pamätným dialógom Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí kvôli vtedajšiemu zákazu činnosti nemohli byť uvedení ani v titulkoch.

Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v dedine Liesek na Orave. Študoval herectvo na bratislavskom konzervatóriu a vyštudoval choreografiu na VŠMU. Svoju umeleckú kariéru začínal ako herec v Slovenskom národnom divadle. Po dvoch rokoch elévovania v SND Ťapák spoločne s Karolom L. Zacharom a Ivanom Terenom v roku 1948 vytvorili divácky úspešné folklórne pásmo Rok na dedine, Ťapák ako asistent réžie riadil spevácko-tanečný komparz. Ako filmový herec debutoval v roku 1948 vo filmoch Vlčie diery Paľa Bielika, Bílá tma Františka Čápa a Čertova stena Václava Wassermana. Okrem hereckých skúseností v začiatku svojho pôsobenia získaval Ťapák skúsenosti aj v umeleckom súbore SĽUK, kde v 50. rokoch ako režisér a choreograf vytvoril viaceré tanečné diela a tanečno-pohybovú inscenáciu Ežo Vlkolínsky. Neskôr v rokoch 1959 – 1962 pôsobil ako režisér v pražskej Laterne magike a v rokoch 1962 a 1963 asistoval pri réžii dvojdielneho filmu Jánošík režisérovi Paľovi Bielikovi. V nasledujúcom období nakrútil viacero televíznych filmov, v ktorých čerpal najmä zo slovenských ľudových tradícií a z klasickej i modernej slovenskej literatúry. Natočil napríklad televízne adaptácie románov Mila Urbana Živý bič (1966), Františka Švantnera Malka (1968), poviedok Martina Kukučína Rysavá jalovica (1970), Vianočné oblátky (1977) a Mišo (1979) či Margity Figuli Horali (1974) a ďalšie.

K réžii svojho prvého dlhometrážneho hraného filmu pre kiná Nevesta hôľ sa Ťapák dostal v roku 1971. O štyri roky neskôr nakrútil divácky najúspešnejšiu slovenskú komédiu a paródiu na zbojnícku tematiku Pacho, hybský zbojník podľa rovnomennej poviedky spisovateľa Petra Jaroša, čerpajúcu z tradície ľudového humoru. Nakrútil aj dve koprodukčné filmové rozprávky Plavčík a Vratko a Popolvár najväčší na svete. Z 80. rokov sú známe aj jeho adaptácie literárnych a divadelných diel Návrat Jána Petru (1984), Skleníková Venuša (1985) podľa románu Antona Baláža, Kohút nezaspieva (1986) podľa drámy Ivana Bukovčana a Montiho čardáš (1989) podľa poviedky Viliama F. Šikulu. V roku 2007 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Foto: Slovenský filmový ústav – Miro Nôta