Miloslav Luther (Slovensko)

Slovenský režisér a scenárista. Brat kameramana Igora Luthera. Vyštudoval réžiu hraného filmu na FAMU. Pracoval v Slovenskej televízii i v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava v ateliéroch na Kolibe. V jeho tvorbe prevládajú adaptácie diel klasickej literatúry a rozprávky. Jeho filmové a televízne príbehy rôznych žánrov inklinujú k historickým témam, v ktorých dominuje existencionalistický vzťah a manipulácia človeka v spoločnosti. Je režisérom 12 celovečerných hraných filmov a vyše 50 dokumentárnych a televíznych diel.

V čase, keď ukončil štúdium, zasiahla slovenskú filmovú tvorbu vlna normalizácie. Luther pracoval v Spravodajskom filme, od roku 1975 pôsobil vo vtedajšej Československej televízii. Práve v tomto roku ako režisér debutoval snímkou Schody z mramoru. O rok neskôr zaujal svojim ďalším filmom Mário a kúzelník, adaptáciou rovnomennej novely Thomasa Manna. V roku 1977 bolo toto dielo ocenené na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnou cenou v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenou Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Luther si ocenenia nemohol prevziať osobne – nedovolili mu vycestovať, keďže jeho brat kameraman Igor Luther emigroval na Západ. Nasledovali výrazné televízne filmy Ráno pod mesiacom (1979) podľa knižnej predlohy a scenára Alfonza Bednára, Triptych o láske (1980) na základe poviedok Ladislava Nádašiho-Jégeho a Starý včelár (1981) vychádzajúci z prózy Jozefa Gregora Tajovského. Rozprávka Kráľ drozdia brada (1984) vznikla v koprodukcii s Omnia Filmom Mníchov a pri jej nakrúcaní Lutherovi konečne dovolili vycestovať na Západ. Nasledovali ďalšie úspešné slovensko-nemecké filmy Zabudnite na Mozarta (1985) a opäť rozprávka Mahulena zlatá panna (1986). Výrazným dielom slovenskej kinematografie z konca 80. rokov sa stal Lutherov film Štek (1987) s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Snímka Chodník cez Dunaj (1989) podľa scenára Vladimíra Körnera zviditeľnila dvojicu hercov Romana Luknára a Adyho Hajdu. Lutherovi priniesla cenu Červeného kríža Monegasque na televíznom festivale Monte Carlo. V roku 1990 nakrútil Luther filmovú verziu Jesseniovho životopisu, tento raz s názvom Svedok umierajúceho času. Medzi jeho dôležité diela patria aj drámy Anjel milosrdenstva či Útek do Budína. Temné tajomstvá odkrýva aj jeho najnovší film Spiaci účet. Okrem spomínaných ocenení získal Miloslav Luther tento rok Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, v minulosti tiež Zlatú plaketu MFF Chicago, Cenu kritiky MTF v Šanghaji, Cenu slovenskej filmovej kritiky, Prix Europe Berlin. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení.

Foto: Miro Nôta