Paolo Sorrentino (Taliansko)

Paolo Sorrentino (31. 5.1970, Neapol, Taliansko) – režisér a scenárista, považovaný za jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov súčasnej talianskej kinematografie a pravidelne spolupracuje s poprednými hollywoodskymi hviezdami. Je známy pre vizuálne pôsobivé a zložité drámy a často ho prirovnávajú k Federicovi Fellinimu a Michelangelovi Antonionimu. Získal množstvo ocenení vrátane Oscara, ceny BAFTA, dvoch cien na filmovom festivale v Cannes, štyroch cien na filmovom festivale v Benátkach a štyroch európskych filmových cien. V Taliansku mu udelili osem cien David di Donatello a šesť cien Nastro d'Argento.

Jeho celovečerný debut Prebytočný človek (L’uomo in più, 2001) bol uvedený v súťaži prestížneho benátskeho festivalu a Sorrentino si zaň odniesol cenu talianskych novinárov Nastro D’Argento ako najlepší debutujúci režisér. Všetky jeho nasledujúce filmy počnúc trilerom Následky láskyí(2004), vďaka ktorému sa dostal do medzinárodného povedomia, boli zaradené do súťaže v Cannes. Po filmoch Rodinný priateľ (L’amico di famiglia, 2006) a Božský (Il divo, 2008) nakrútil v roku 2011 svoj prvý anglicky hovorený film Tu to musí byť (This Must Be the Place), v ktorom stvárnil hlavnú úlohu americký herec Sean Penn. Doteraz najviac oceňovaný bol však jeho film z roku 2013 Veľká nádhera (La grande bellezza). Získal vyše 60 ocenení vrátane Oscara a Zlatého glóbusu v kategórii najlepší cudzojazyčný film, ceny BAFTA za najlepší film v inom ako anglickom jazyku, deviatich Donatellových Davidov a štyroch Európskych filmových cien vrátane ocenení za najlepší film a réžiu. Jeho film Mladosť (2015) sa stal Európskym filmom roka a Sorrentino vďaka nej získal európsku filmovú cenu aj za réžiu. Po Parthenope pripravuje príbeh o Arlyne Brickman, ktorá vyrastala medzi zločincami a mafiánmi na Lower East Side v New Yorku a neskôr sa stala policajnou informátorkou. Tvorba Paola Sorrentina sa odvíja dvomi smermi. Autor vo svojich filmoch zobrazuje tak súkromie postáv a ako aj spoločensko-politickú panorámu. V neskoršom období jeho tvorby sa tieto dva prúdy stále viac miešajú v snahe o vytvorenie mnohohlasu prepojenia súkromného s verejným.

Foto: Gianni Fiorito