Alice Rohrwacher (1981, Fiesole, Taliansko) – mladšia sestra jednej z najúspešnejších talianskych herečiek mladej generácie Alby Rohrwacher, ktorú obsadila takmer do všetkých svojich filmov. Študovala literatúru a filozofiu na univerzite v Turíne, popri tom písala a skladala hudbu pre divadlo. V rokoch 2006 – 2009 pracovala ako strihačka a pomocná režisérka na niekoľkých dokumentárnych filmoch. V roku 2011 režírovala svoj prvý celovečerný film Corpo celeste, ktorý mal premiéru v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs a následne bol uvedený na mnohých ďalších festivaloch. Jej druhý film Zázraky (2014) získal Grand Prix v Cannes v roku 2014 a ASFK ho uviedla v slovenskej distribúcii rovnako ako režisérkin tretí film Šťastný Lazzaro (2018), ktorý získal v Cannes cenu za najlepší scenár, ako aj veľké medzinárodné uznanie. V roku 2015 režírovala krátky film De Djess, deviatu epizódu zo seriálu Miu Miu Women’s Tales. V roku 2016 režírovala La Traviatu Giuseppe Verdiho v Teatro Valli. V roku 2020 režírovala štvrtú (Il bacio/Bozk) a piatu (Il tradimento/Zrada) epizódu úspešného televízneho seriálu Rai-HBO L'amica geniale (Geniálna priateľka), adaptovaného podľa románov Eleny Ferrante. V roku 2021 predstavila v Cannes v sekcii Quinzaine des Réalisateurs dokumentárny film Futura, ktorý režírovala spolu s Pietrom Marcellom a Francescom Munzim. V roku 2023 bola nominovaná na Oscara v kategórii Best Live Action Shorts za film Le Pupille (Dievčatko) v koprodukcii Alfonsa Cuaróna pre Disney. Film Chiméra súťažil na MFF v Cannes 2023 a na European Film Awards získal Cenu za najlepšiu výpravu.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
