Dušan Trančík (1946, Bratislava) nakrútil svoje prvé, značne nekonvenčné krátkometrážne filmy koncom 60. rokov. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hraného filmu 70. a 80. rokov; zaujímali ho najmä morálne otázky súčasného človeka či hľadanie zmyslu existencie. Venoval sa striedavo dokumentárnej a hranej tvorbe.
Trančík začínal ako filmový amatér, po maturite pracoval ako osvetľovač a asistent produkcie. Absolvoval pražskú FAMU krátkometrážnym filmom Fotografovanie obyvateľov domu (1968) a stredometrážnou snímkou Šibenica (1969). Ešte počas štúdií začal pracovať v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave, kde nakrútil niekoľko výnimočných dokumentov (akými boli Tryzna, Amulet, Vydýchnuť * a rad ďalších) ocenených na domácich i zahraničných festivaloch. Od roku 1976 pôsobil v Štúdiu hranej tvorby vo filmových ateliéroch na bratislavskej Kolibe. Tu debutoval celovečerným filmom *Koncert pre pozostalých (1976). O dva roky neskôr s rovnakým scenáristom Tiborom Vichtom pripravil film Víťaz.Medzi najplodnejšie obdobie režiséra Dušana Trančíka patria osemdesiate roky, keď natočil až sedem celovečerných filmov. Prvky poetickej štylizácie nesie film Fénix (1981) zo športového prostredia. Pavilón šeliem (1982) vykreslil so scenáristom Ondrejom Šulajom surového ošetrovateľa v kontra postoji s odporcom bezprávia. Film Štvrtý rozmer (1983) podľa scenára Jozefa Puškáša sa stal takmer kultovým vďaka vykresleniu malomeštiackeho slovenského života. Vo filme Iná láska (1985) zasa podrobil kritike vtedajšiu dedinu, ktorú vykreslil ako panoptikum bezútešnosti skrachovancov. Nasledovali filmy ako kriminálna dráma Víkend za milión (1987) a rozprávky Sedem jednou ranou (1988) či Mikola a Mikolko (1988). Pedagogicky pôsobil na VOŠF v Zlíne, na FAMU Praha a FTF VŠMU v Bratislave.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
