Expremiéri: Ján Čarnogurský

Ján Čarnogurský bol členom štyroch vlád, ako predseda vlády Slovenskej republiky pôsobil od apríla 1991 do júna 1992. Mnohé z jeho postojov ťažko zaradiť do nejakej čitateľnej schémy. Ak by sme si však prečítali doteraz nevydanú učebnicu o posledných desaťročiach našej histórie, Ján Čarnogurský by v nej mal popredné miesto. Stal sa známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov a za túto činnosť bol v roku 1981 vylúčený z advokácie, pričom zamestnanie neskôr stratil úplne. Naďalej sa však zapájal do opozičných činností, pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií, začal vydávať politický samizdat Bratislavské listy. Pre jeho vydávanie a prípravu spomienky na obete vojsk Varšajskej zmluvy bol v roku 1989 zatknutý a obvinený z podvracania republiky. Pod vplyvom nadchádzajúcej Nežnej revolúcie bol z väzenia prepustený. Svojim politickým myslením a angažovaním sa mu podarilo predbehnúť členov Verejnosti proti násiliu a byť medzi prvými pri rokovaní o novom spoločenskom usporiadaní. Vo februári 1990 spoluzakladal Kresťanskodemokratické hnutie a na jeho zakladajúcom sneme bol zvolený za jeho predsedu. Najbližších desať rokov sa KDH stalo lídrom opozície a najaktívnejšie vystupovalo proti vláde Vladimíra Mečiara. Hoci nestál pri vzniku samostatného štátu, jeho samostatnosť si želal a svoju vôľu k moci vraj nemal pre moc samotnú a výhody z nej vyplývajúce, ale pre jej výkon v prospech štátu. V rokoch 1998 až 2002 bol ministrom spravodlivosti.

„Kristína Leidenfrostová predstavuje Jána Čarnogurského ako “rytiera smutnej postavy”. Človeka, ktorého si na jednej strane vážim pre jeho principiálny postoj v boji proti komunistickému režimu, na druhej strane sa čudujem nad jeho, takisto principiálnym postojom v jeho aktivitách proti základniam NATO a nad podporou /imperiálneho/ Ruska. Ján Čarnogurský chcel vo filme vystupovať ako politik, ale Kristíne sa ho podarilo nakrútiť ako človeka. A ako každý človek, aj on má právo mýliť sa.“ Peter Kerekes, dramaturg projektu.