Film, nakrútený na motívy poviedok Hrabalovej knihy Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet (1965) zostal po svojom uvedení 20 rokov v trezore, pretože téma politických perzekúcií v päťdesiatych rokoch nemala v rýchlo sa normalizujúcej kinematografii miesto.
V kladnianskych oceliarňach pracujú „politickí previnilci“ (živnostníci, vzdorujúci intelektuáli či veriacich rôznych cirkví) a na vedľajšom šrotovisku tzv. „kopečkářky“ – odsúdené za pokus o emigráciu. Ich paradoxné, groteskné či lyrické situácie prekonávajú prekážky bezohľadnej diktatúry a vyjadrujú tak vieru v človeka a jeho schopnosti nájsť v každej ťaživej situácii iskru nádeje a prekonať aj najťažšie rany osudu. Ponížení, no nepokorení tu žijú vo vzdorovitom smútku, ktorý prebíjajú čiernym humorom, žartovaním, drobnými radosťami, pospolitou súdržnosťou a láskou. Železné haraburdie v jeho „odžitom bytí“, ktoré má byť pretavené na ušľachtilú oceľ, sa tu stalo bohatým, surrealisticky podnetným zdrojom výtvarnosti Šofrovej kamery. Z oficiálnej štruktúry spoločnosti do oceliarní štítivo vstupujú jej „zdraví“ reprezentanti ako do zamorenej zóny: pokrytecký funkcionár, demagogická učiteľka s pioniermi, štáb filmárov nakrúcajúci falošný „dokument“, senilný minister (paródia na Zdeňka Nejedlého). Autonómnou nečiernobielou postavou je nešťastný, melancholický dozorca Anděl. Vždy môže byť ešte horšie, život však neprestáva byť divný a krásny...
Skutočnú premiéru si film odbil až po novembri 1989. A aj keď získal na MFF v Berlíne 1990 Zlatého medveďa, pre Jiřího Menzela išlo len o neskorú satisfakciu. Svoj nasledujúci film totiž smel natočiť až po piatich rokoch - navyše išlo o budovateľskú agitku Kdo hledá zlaté dno (1974).
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.