Biela nemoc

Adaptáciu vizionárskej protivojnovej hry Karla Čapka Bílá nemoc režíroval podľa svojho scenára Hugo Haas, ktorý zároveň stvárnil aj hlavnú úlohu. Od januára 1937 slávila hra úspech na scéne pražského Národného divadla. Hugo Haas hral rolu dr. Galéna aj na javisku a tiež herecké obsadenie väčšiny ďalších filmových postáv zodpovedalo divadelnej inscenácii. Tá bola uvádzaná aj napriek protestom nemeckej strany (meno baróna Krug, pripomínajúce v nemčine slovo Krieg - vojna, sa muselo premenovať na Krog) a už v čase rastúceho ohrozenia republiky fašizmom sa stala hra pre svoje humanistické posolstvo nanajvýš aktuálna. Je pozoruhodné, že Hugo Haas Bielu nemoc sfilmoval ešte v ten istý rok, ako vyšla. Na dejiny to však, žiaľ, nemalo žiadny vplyv.

Čapek v tomto podobenstve o militaristickom maršalovi, ktorý ohrozuje malý demokratický mierumilovný štát, vytvoril analógiu k Adolfovi Hitlerovi a k ​​nacistickému Nemecku, ohrozujúcemu slobodné Československo. Nevyliečiteľná biela choroba, ktorá postupne zachvacuje celý svet a ohrozuje všetkých bez rozdielu je zároveň paralelou na nákazlivosť nacizmu. Liek proti tejto chorobe nájde chudobný lekár Galén, ktorý ho chce dať k dispozícii len pod podmienkou svetového mieru.

Režisér do filmového príbehu aj napriek pôvodnému nesúhlasu Karla Čapka pridal postavu lekára z ohrozovaného susedného malého štátu doktora Martina, ktorý ako jediný po Galénovej smrti pozná tajomstvo jeho lieku, čím sa mení pôvodne pesimistický koniec a nádej na záchranu ľudstva a národa stále žije.

Hugo Haas nakrúcal len v ateliéroch na jeseň 1937 počas dvadsiatich filmovacích dní (do davových scén obsadil komparz zložený zo 137 mužov, 20 žien a 420 nezamestnaných). A film mal premiéru len necelý rok od prvého uvedenia hry, v decembri 1937. Po mníchovských udalostiach roku 1938, kedy bol film okamžite zakázaný, sa podarilo zachránený negatív vyviezť do zahraničia a vyrobiť francúzsku a anglickú verziu. Po vojne sa pôvodný materiál vrátil späť do Československa a s novými úvodnými titulkami bol 5. apríla 1946 opäť uvedený do kín.
Po takmer osemdesiatich rokoch, v roku 2016, uviedol snímku späť do distribúcie český Národný filmový archív v digitálne zreštaurovanej verzii.