Jedno z najvýznamnejších diel svetovej kinematografie v žánri historického filmu. Monumentálna poetická kompozícia s výtvarnými a významovými podtextami je interpretáciou rovnomennej Vančurovej predlohy, považovanej dovtedy za nefilmovateľné dielo. Filmová báseň predstavuje svet v drsných dobách poloviny trinásteho storočia, balansujúci na pomedzí historickej skutočnosti a starodávnej báje. Režisér František Vláčil ju pripravoval približne tri roky. Detailne rozkresľoval scény, študoval vtedajšiu dobu a reálie, aby obdobie stredoveku zobrazil čo najvernejšie.
V čase lúpežných rytierov, prepadávajúcich pocestných na kráľovských cestách, stredovekého násilia a krutosti, boja s vierou v pohanských bohov, krvavej pomsty a vášní, keď ľudský život mal len nepatrnú cenu, sa Marketa z lúpežníckeho rodu Lazara z Obořišťa zriekne pre svoju lásku k Mikolášovi, synovi Kozlíka z Roháčku (ktorého lúpežnícky rod je s Lazarovým v roztržke), lásky k Bohu, ktorému bola zasľúbená.
Obrazová podmanivosť snímky je zdôraznená hudbou Zdeňka Lišku. Štruktúra filmu je rozdelená do dvoch dielov a jednotlivé obrazy sú uvádzané medzititulkami naznačujúcimi dej. Bohatá je i zvuková stopa, v ktorej sú v neobvyklom spojení použité úsečné dialógy a „literárne“ monológy, najrôznejšie výkriky a citoslovcia, škrek dravcov i hlas rozprávača. V zložitej štruktúre sa neustále narušuje chronológia rozprávania útržkovitými reminiscenciami a víziami niektorých postáv. Zdôrazňuje sa raz expresívny herecký prejav, inokedy sa redukuje tvár, telo a gesto herca na hodnotu znaku vo výtvarnej kompozícii. Snímku v roku 1998 českí filmoví kritici a publicisti vyhlásili ako najvýznamnejší film za sto rokov českej kinematografie.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.