Jedným z najpôsobivejších filmov, ktoré vzišli zo spolupráce scenáristu Jana Procházku a režiséra Karla Kachyňu, sa stala komorná psychologická dráma Ucho. Ostrá satira proti praktikám predstaviteľov jedinej vládnucej strany je podobenstvom o strachu, ktorého obeťami nie sú bezmocní outsideri, ale tí, čo sa na moci podieľajú. Námestník ministra Ludvík prežíva po návrate z recepcie noc vo svojej odpočúvanej vile v konfrontácii s manželkou Annou: polemiku strieda bitka, zmierenie, spoločne prežívaný strach z najbližších udalostí, keďže mužov nadriadený i niektorí spolupracovníci boli zatknutí ako nepriatelia ľudu a oni nachádzajú stopy po votrelcoch do ich súkromia (cudzí šofér v pridelenom vládnom aute, nefungujúci telefón a svetlo, kľúče v zámke zvnútra, neosvetlená čierna limuzína neďaleko ich domu), a najmä povestné odpočúvacie „uši“. Ludvík v strachu páli kompromitujúce písomnosti, chystá sa na zatknutie a nehrdinsky sa dištancuje od už politicky postihnutého kolegu. Nadránom si manželia na balkóne dodatočne pripijú na dvadsiate výročie svadby; zazvoní telefón a Ludvíkovi oznámia menovanie za ministra – až teraz dostanú skutočný strach…
Hoci film s prvkami satiry, frašky i kriminálky s hitchcockovskou atmosférou môže odkazovať k päťdesiatym rokom, pôsobí vďaka nejasným, akoby zahmleným reáliám nadčasovo. O osude svojich tvorcov však rozhodol úplne jasne: Kým Jan Procházka patril až do predčasnej smrti v roku 1971 k zakázaným autorom, Karlovi Kachyňovi sa podarilo za cenu kompromisov pokračovať v režijnej práci.
Napriek tomu že dramatický pôdorys filmu je obmedzený na priestor jednej vily a dialógy dvojice protagonistov, nevzniká dojem divadelnosti – aj zásluhou štýlovej vyrovnanosti, koncentrovanosti deja a sústredenosti na herecké kreácie majstrovského scenára. Pár stvárnili herci Radoslav Brzobohatý a Jiřina Bohdalová, ktorí boli v dobe natáčania partnermi aj v osobnom živote. Reakcie dvoch ľudí tvárou v tvár krajnému ohrozeniu odhaľujú zdeformované vedomie, zbabelé a prispôsobivé charaktery. Nakoľko bol tento film kvôli otvorenej obžalobe totalitných režimných praktík trezorovaný a do kín uvoľnený až v roku 1990, v roku 1983 nakrútil Pavel Kohout vo Viedni jeho novú verziu s hercami Burgtheatru Joachimom Bissmeierom a Gertraud Jessererovou (rolu jedného z eštebákov si vychutnal i Pavel Landovský).
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.
Zvoľte prosím platobnú kartu, ktorou budete platiť.
Kliknutím na tlačítko prehlasujete, že máte viac ako 18 rokov, potvrdzujete svoj súhlas s obchodnými podmienkami DAFilms, že ste sa zoznámil/a so zásadami spracovania osobných údajov. Uskutočnením platby zároveň žiadate o poskytnutie vybraného obsahu ihneď po potvrdení objednávky.
