Už v dobe svojho vzniku boli Štyri dni Ľudovíta Čonku o živote chlapa, ktorý žije v povodí Latorice, absolútne sebestačný, uzrozumený so životom a jeho naturálnym rytmom, vnímané ako svojho druhu existenciálne gesto. Skřipského Čonka bol porovnávaný s Flahertyho Nanukom a podobnou etno-tradíciou. S tým rozdielom však, že v jeho prípade nešlo o (nevyh)nutnosť, ale o voľbu; o isté – Čonkovo i Skřipského – vyčlenenie sa z väčšinového životného nastavenia „socialistického človeka“. Okolo „latorického antiRobinsona“ (Branko) bežala vyspelá socialistická spoločnosť, ďalej na západ sa rozvíjal komoditný kapitalizmus, ale jeho to zjavne nezaujímalo. Podobne ako Hanákovi liptovskí vrchári z Obrazov starého sveta, reklamujúci „srdce z betónu“ ľudí z mesta, aj rybár Čonka fungoval celkom samozrejme v „udržateľnom rámci“ a netrápil sa svojou „chudobou“. Keby všetci žili tak úsporne a odovzdane ako Skřipského „hrdina“, tak zero waste, klimatickú krízu by sme dnes riešiť nemuseli.
(autorka textu: Petra Hanáková)
Viac o filme na SK CINEMA
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.