Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.
Novelu, ktorá sa stala námetom pre scenár, napísal Tatarka ako mladý vojak koncom roku 1943 a o dvadsať rokov ju prepracoval do podoby filmového scenára. Vychádzajúc z poetiky literárnej predlohy sa Štefan Uher pokúsil o surrealistický film a vniesol do svojho filmového rozprávania nové prvky grotesky, frašky a absurdity. Vytvoril básnickú hru na sen a skutočnosť a zotrel hranice medzi predstavami a realitou. Úlohu tajomnej Anabely stvárnila populárna poľská herečka Jolanta Umecka, známa z filmu režiséra Romana Polanského Nôž vo vode [1961] a v úlohe Tristana sa objavil český herec Ladislav Mrkvička.
Viac o filme na SK CINEMA
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.