Formou bezprostredného videodenníka zachytáva Mariana Macháňová rodinné smútenie sprevádzajúce umieranie jej matky. Kamera sa pre režisérku stáva nástrojom terapie aj odstupu. Zaznamenáva blúdenie sterilnými nemocničnými chodbami, fotenie zrejme posledného spoločného selfie na matkinom nemocničnom lôžku a aj rozprašovanie popola. Zmierovanie sa so stratou v sebe zároveň nesie úvahy nad etikou takéhoto natáčania. Autorka si kladie otázku, či je prijateľné vstupovať s kamerou do okamihov najväčšej zraniteľnosti, pokiaľ vám samotné natáčanie pomáha premeniť prchavé fragmenty na niečo stále a spracovať tak žiaľ.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.