V Poľsku tomu hovorili filmy "do police", v Juhoslávii "bunkrové filmy", v Maďarsku sa hovorilo o filmoch, čo šli "do skrinky" a u nás ich poznáme ako "trezorové filmy" - jedným slovom: zakázané filmy.
Fenomén trezorových filmov našťastie môžeme označiť za už uzatvorenú kapitolu našej kinematografie, no je to aj jedna z najvýznamnejších častí jej vývoja, ktorá nie je spojená výhradne len s totalitným režimom medzi rokmi 1948 až 1989. Cenzúra vo filmovej tvorbe však dosiahla svoj najväčší vplyv práve s nástupom komunistickej moci v Československu. A zákazy a kontrola filmov sú priam až učebnicovým dôkazom zásahu totalitného režimu do kultúry a využitím filmu na vlastnú propagandu.
Atmosféra Novej vlny, ktorá predchádzala normalizácii, umožnila, že filmoví tvorcovia mohli niekoľko rokov natáčať relatívne nezávisle na ideologických požiadavkách straníckeho aparátu. Toto obdobie však skončilo na začiatku 70tych rokov. Ak komunistickí funkcionári označili film za nevhodný, pretože bol priamou či nepriamou „ideologickou kritikou režimu“, bol stiahnutý z distribúcie a festivalov a putoval do trezoru na pražskom Žižkově. Nik vtedy netušil, že niektoré diela tam budú uzamknuté až dve dekády.
Viacerí filmári tento zásah do umeleckej slobody nevydržali a emigrovali ako Miloš Forman, Ján Kadár, Igor Luther, Vojtěch Jasný, Pavel Juráček či Jan Němec. Ani tí, ktorí sa rozhodli zostať, to nemali ľahké. Komunistickí úradníci často našli vo filmoch niečo, čo sa im nepáčilo, čomu nerozumeli alebo čoho sa obávali.
Zoznámte sa s výberom zásadných trezorových filmov. Aj po rokoch v nich cítiť revoltujúcu energiu tvorcov a lákavú "chuť zakázaného ovocia"...
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.
