Režisér, scenárista, kameraman a fotograf Elo Havetta bol všestranný umelec s originálnou poetikou. Pred svojou predčasnou smrťou stihol nakrútiť dva celovečerné filmy, zrelý a svieži debut Slávnosť v botanickej záhrade (1969) a film Ľalie poľné (1972), ktorý patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie.
„Havetta bol ostro ironický tvorca s nadaním vidieť a zobraziť v postavách svojho diela nádheru spojenia komiky človeka s jeho hlbokou ľudskosťou", spomína na svojho kolegu režisér Eduard Grečner.
Elo Havetta absolvoval štúdium odboru fotografie na Strednej umelecko- priemyselnej škole v Bratislave, od roku 1961 študoval réžiu na FAMU v Prahe. Než nakrútil svoj debutový film, zbieral skúsenosti ako fotograf, knižný grafik, výtvarný redaktor, živil sa aj ako pomocný režisér a epizódny herec, mal skúsenosti s bábkovým divadlom či aranžérstvom. So svojím rozhodujúcim spolupracovníkom, scenáristom Luborom Dohnalom, sa zoznámil na pražskej FAMU a spoločne vytvorili scenár Havettovho režijného debutu Slávnosť v botanickej záhrade.
Slávnosť v botanickej záhrade možno charakterizovať ako farebnú feériu o potrebe zázraku v ľudskom živote, vypovedá aj o očarení prírodou a o radosti zo života a pohybu. Havetta vo filme s mozaikovitým rozprávaním originálne spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska.
Druhý a zároveň posledný Havettov celovečerný film Ľalie poľné vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy Nebýva na každom vŕšku hostinec. Jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z prvej svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia dať svojmu životu zmysel, nájsť opäť istotu a lásku. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.
Elo Havetta vstúpil do slovenskej kinematografie v 60. rokoch minulého storočia spolu s Jurajom Jakubiskom a Dušanom Hanákom. Bola to generácia, ktorá priniesla nový pohľad na svet, no ich poetika sa navzájom líšila. „Pre Havettu a jeho rovesníkov je hra osou života, jeho jadrom i zmyslom. Práve vďaka hre mladí filmári objavovali nové súvislosti, vzopreli sa nude a monotónnosti. Havetta sa nevyhýba ani tragickým polohám, absurdite či smútku, ale vždy ich zobrazuje spôsobom, ktorý skôr spája, než rozdeľuje, zjednocuje gýč a vznešenosť, grotesku a tragiku, bolesť a nadšenie,“ približuje jeho tvorbu v mesačníku Film.sk filmový historik Václav Macek.
Súčasťou tohto profilu je aj dokumentárny film Slávnosť osamelej palmy, ktorý ako poctu Elovi Havettovi nakrútili režiséri Marko Škop a Juraj Johanides.
foto: Vladimír Vavrek
Pozrite si úvod Rastislava Steranku zo Slovenského filmového ústavu, v ktorom predstaví tvorbu a osobnosť režiséra Ela Havettu.
V spolupráci s
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.
