Viktor Kubal: Legenda slovenskej animácie

Zásadnou esenciou jeho rozsiahleho diela je láskavý humor. Nesie v sebe prvky komiky aj tragiky, irónie a dobromyseľného úsmevu. Využíva výtvarné a animačné skratky, vyhýba sa dialógom či komentáru, dej vyjadruje obrazom, v akcii a situačných gagoch. Tie vznikali pri písaní scenáru, no neraz až pri kreslení záberov. Kubal pracoval ako solitér, diela vytváral takmer výlučne vo vlastných rukách – od námetu, cez výtvarné návrhy, animáciu a réžiu. Napriek tomu pracoval rýchlo, prvý celovečerný film vytvoril za dva roky, druhý za rok a pol. Na začiatku svojej kariéry sa výtvarným štýlom opieral o zahraničné vplyvy, najmä ľudské postavičky, štýl animácie a gagy pripomínali diela Walta Disneyho a bratov Fleischerovcov. To platí aj pre prvý slovenský animovaný film Studňa lásky (1944), ktorý sa do distribúcie nedostal, keďže pripomínal karikatúru vtedajšej moci. Zásadný vplyv na ďalšie Kubalove pôsobenie mal humoristicko-satirický časopis Roháč, kde vycibril svoj rukopis karikaturistu, úsmevný humor, skratkovitosť a v neposlednom rade tu vytvoril legendárne postavičky, ktoré neskôr preniesol aj do filmovej tvorby. Získaná prax a popularita pripravila podmienky na návrat Kubala do sveta filmu, v roku 1965 sa stal umeleckým vedúcim tvorivého kolektívu Skupina kresleného filmu. Oprávnenosť jej vzniku za krátky čas potvrdil objednávkovým filmom Zem (1966). Rozvinul tu mnohé postupy, ktoré charakterizujú aj jeho neskoršiu tvorbu ako sú jednoduchosť príbehu, popretie času a priestoru či absurdnosť naratívu. V kritickom, no viac humoristickom než satirickom tóne pokračoval aj počas normalizačných sedemdesiatych rokov. Vyberal si spoločensko-kritické témy, no cenzúrnym zásahom sa úspešne vyhýbal vďaka skúsenosti z novín. Zobrazil tak maximum, čo sa v tomto období dalo nahlas legálne vyjadriť. V Kine reflektuje paranoju vtedajšej kultúrnej politiky, Šach zachytáva osud človeka, ktorý sa vzoprie moci, no napokon je za poslúchnutie potrestaný a Prezent (1976) je satirou na úplatkárstvo. Neskôr v Selekcii kritizuje chamtivosť a nad nepoučiteľnosťou ľudstva sa usmieva aj v dielach Mikroskop či Meteorológ. Absurditu a nezmyselnosť kombinuje s odkazom na westernovú klasiku vo filme Na pravé poludnie. Veľkú časť tvorby venoval detskému divákovi. Radí sa sem niekoľko televíznych večerníčkov, medzi najpopulárnejšie patrili príbehy o Petrovi, Dite, Jankovi Hraškovi, ale taktiež seriál Puf a Muf, ktorý vznikol netradične podľa „cudzieho“ scenáru a s využitím dialógov. Kubal bol dobrým pozorovateľom, svoje inšpirácie a vonkajšie impulzy si neustále zapisoval. Z vlastných skúseností a detstva stráveného v Terchovej vychádza aj námet k prvému slovenskému dlhometrážnemu animovanému filmu Zbojník Jurko (1976). V jánošíkovskom príbehu, ktorý mal v tom čase už niekoľko filmových predchodcov, zachoval archetypy spojené s legendou ľudového hrdinu, no zároveň ho zobrazil tak, ako si ho vybájili ľudia vo svojich mysliach. Podstatou diela je opäť jednoduchá línia bez ornamentiky, vizuálna skratka, karikatúra a voľný tok gagov, často založených na vizuálnej dekompozícii. Film výtvarne rozvinul aj o invenčnú tieňohru či naliehavé spomalenie pohybu v niekoľkých scénach. Vo svojom druhom a poslednom dlhometrážnom filme Krvavá pani vychádzal opäť z povesti, inovuje ju a využíva pritom žánrové prvky hororu, rozprávky i paródie.

Autorka textu: Lea Pagáčová

Viac o Viktorovi Kubalovi sa dozviete z rozhovoru s Rudolfom Urcom v časopise Film.sk

Krátkometrážne filmy Viktora Kubala pre detského diváka sú dostupné na DAFilms Junior