Filmová kritička Roberta Tóthová je rešpektovanou mladou ženskou autorkou v prevažne mužskej konkurencii filmových kritikov. Jej originálny pohľad je spojený s fokusom a rétorikou novej generácie a táto svieža energia sa odrazila aj vo výbere filmových favoritov, ktoré z hlbín katalógu DAFilms prináša na svetlo vašich monitorov.
Miru Fornay považujem za autorku umelecky radikálnu a výberom tém angažovanú. Môj pes Killer bol jedným z tých filmov, ktoré som si odkladala na neskôr. Keď som sa s predtuchou silného a emocionálne náročného zážitku konečne odhodlala, jej surová a presná dráma odohrávajúca sa v šedivých reáliách slovenského vidieka mi odpálila dekel. Hlúposť a krutosť tu odhaľuje striktne realisticky, bez pátosu a vykalkulovaných dramatických gest. Pozoruje všednosť, aby z nej napokon vyžmýkala hyperbolu rasizmu a nenávisti a podčiarkla ich nezmyselnosť. Neduhy, ktoré sú na nešťastie nepoučiteľného sveta, nesmrteľné.
Marek Kuboš má rozhodne filipa. Nakrútiť mystifikovaný dokument o tom, aké ťažké, ba až nemožné je dnes natočiť poctivý a autentický dokumentárny film o človeku je excelentný nápad. A prebudil ním paradoxne, v súčasnosti umelecky prispatú, slovenskú hranú tvorbu. Posledným autoportrétom sa vrátil k autorskému filmu po skutočne dlhej odmlke a dostal ma. Hravo a s elegantným humorom nastolil problematickosť praxe dokumentarizmu v nadväznosti na svoje krátke dokumenty, odpremiérované aj nedokončené. Špekuluje o etike a aj hraniciach dokumentárneho filmu ako druhu. K autentickému človeku sa v súčasnosti podľa Kuboša priblíži autor len sťažka, aj preto sa rozhodol natočiť svoj vlastný portrét. S kráľovským žánrom sa vysporiadal s gráciou a nápaditou ľahkosťou, ako sa na talentovaného filmára patrí.
Dvaja chalani vo veku hlboko pod zákonom sa zhodou bystro komponovanej náhody ocitnú v prítmí bytu u mladej ženy, ktorá zabíja čas s dvomi mužmi. V letargii prvého dňa nového roku sú svedkami dospeláckych avantúr a poriadne si pri tom zavaria. Šedivý deň sa zleje do noci a bizarné stretnutie poskytne chlapcom útulné podhubie na koketovanie s erotikou a alkoholom. Olmo Omerzu je v skúmaní detskej nevinnosti a jej limitov systematický a v našom kinematografickom priestore je ojedinelým autorom. Maloletým dáva poriadne zabrať aj vo filmoch Rodinný film a Všechno bude. V drobnej epizóde za zatvorenými dverami jedného sídliskového bytu sa definuje dospievanie šokovou terapiou. Príliš mladú noc považujem za jeden z najlepších študentských filmov. Ladne nepredvídateľné peripetie nesúrodej bandy hrdinov beriem ako scenáristickú lekciu.
Ctižiadostivosť môže mať podľa mladých filmárov okolo režiséra a scenáristu Adama Sedláka, ktorým mimoriadne fandím, poriadne krvavé následky. Hrdinami Domestiku sú vrcholový športovec a jeho manželka. Ich premotivovaná túžba po dokonalosti mutuje do obludných rozmerov, až im napokon privodí rozklad. Adam Sedlák Domestikom debutoval a obmedzení sa rozhodne nebojí. Ba práve naopak, sám si kladie prekážky a výzvy prekonať ich zvláda s prehľadom. Domestik je body horor aj psychologická dráma o sebadeštrukcii a prehnaných nárokoch. Tie postupne ničia telá, osobnosti aj vzťah mladého páru v hraničnej situácii. Pri prekonávaní limitov sú totiž ochotní obetovať naozaj všetko. Ich úzkosť zo zlyhania graduje v stiesnenom interiéry jedného tmavého bytu. Filmom na poli celovečernej hranej tvorby debutoval aj kameraman Dušan Husár, jeden z najtalentovanejších svojej generácie.
Roberta Tóthová vyštudovala scenáristiku na bratislavskej VŠMU a žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po ukončení štúdia pracovala ako filmová a kultúrna publicistka v denníku Pravda, kde v súčasnosti pôsobí ako externý redaktor. Pravidelne publikuje v mesačníku Film.sk, kultúrno-spoločenskom mesačníku Kapitál a online filmovom magazíne Kinečko. Aktuálne pracuje na scenároch k dvom celovečerným autorským hraným filmom.
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
