Intímne osvetlenie

Spolupracovník Miloša Formana, scenárista Ivan Passer, realizoval v Československu ako režisér len jeden celovečerný film. Intímne osvetlenie (1965) však patrí k najoceňovanejším snímkom novej vlny. Na rozdiel od filmov, ktoré Passer nakrútil po emigrácii na západ, je nenápadne pôsobiaci filmársky klenot rýdzim príkladom „nežánrového“, civilného prístupu. Passera – podobne ako Formana – zaujíma každodennosť obyčajných ľudí. Z príbehu stretnutia dvoch bývalých spolužiakov z konzervatória, v spolupráci so spoluscenáristami Jaroslavom Papouškom a Václavom Šaškom, vyťažil maximum.

Prvý z protagonistov, svetácky Petr, má v Prahe v úspešnú hudobnú kariéru a ku kamarátovi „na vidiek“ si priviezol atraktívnu mladú milenku Štepu. Druhým je ženatý Karel, ktorý na umelecké ambície dávno rezignoval, vedie hudobnú školu v malom meste, dokončuje rodinný dom a hráva na pohreboch. Namiesto tradičnej konfrontácie dvoch protikladných životných prístupov ponúka Passer tragikomickú mozaiku, nasiaknutú jemným smútkom za uplynulým časom, premárnenými snami i nekompatibilitou mužského a ženského sveta. Obaja hrdinovia sú – každý iným spôsobom – navonok úspešní a spokojní, chlapčenské machrovanie a závisť však postupne prerastá v spoločnú, avšak nenaplniteľnú túžbu niečo zmeniť. Komorne štylizované rozprávanie zachýtavajúce niekoľko hodín „zakonzervovanej existencie“ dýcha radosťou zo života, ktorú dokázali sprostredkovať kameramani Josef Střecha a Miroslav Ondříček. K autenticite prenikavého, nadčasového, ale múdro láskyplného pohľadu na československú realitu šesťdesiatych rokov prispelo i obsadenie nehercov v čele s Karlom Blažkom a Zdeňkom Bezuškom. Harmonicky s nimi ladí speváčka a herečka Věra Křesadlová (Štěpa) i formanovský profesionálny naturščik Jan Vostrčil (Černý Petr /1963/, Lásky jedné plavovlásky /1965/, Hoří, má panenko /1967/, Svatba jako řemen /1967/) v postave Karlovho svokra.