Portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, dobrovoľne žijúcich na periférii spoločnosti. Periféria tu nie je synonymom úpadku, ale azylovým miestom, umožňujúcim žiť autentický život v totalitnom komunistickom režime. Bezprostredne po premiére bol film zakázaný pre údajný naturalizmus a "estetiku škaredosti”. V skutočnosti však sprostredkuje obraz neideologického sveta svojbytných vidieckych postáv, inšpirovaný fotografiami klasika slovenskej fotografie Martina Martinčeka (1913-2004). Vôľa žiť a premôcť osudové útrapy ústi v Hanákovom poňatí do oslavy autentickej ľudskosti.
Štyria z desiatich portrétovaných figúr sú tie, ktoré objavil Martinček, piatu, Adama Kuru, jednu z najvýraznejších postáv filmu, objavili spolu. Päť ďalších protagonistov našiel Hanák sám, sprevádzaný fotografom Vladimírom Vavrekom, ktorého fotografie hrajú rovnakú úlohu ako Martinčekove snímky: film ich rovnocenne kombinuje so zábermi filmovej kamery, rovnako ako sa postupy dokumentárneho záznamu striedajú s prvkami inscenovaného filmu. Vyvoláva tak dojem bezprostrednosti a autenticity, no v skutočnosti je výslednicou protikladných filmárskych postupov, ktorých kolážovité použitie až v celku vytvára jeho nezameniteľnú poetiku. Dušan Hanák sleduje jednotlivé postavy vo vzťahu k okolitému svetu, centrum a hĺbku však hľadá a nachádza v nich samotných. Čo má v živote cenu?, pýta sa. A ľudia ťažko skúšaní osudom mu odpovedajú: V živote má cenu život sám, smútok, radosť, veselosť, práca, Boh, deti a láska... „Nadovšetko je len láska.“
Viac o filme na SK CINEMA
Dušan Hanák o filme Obrazy starého sveta
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.