Vo veku 84 rokov zomrel oceňovaný slovenský režisér a scenárista Juraj Jakubisko. Pripomíname si jeho výnimočný talent, ktorý presahoval hranice aj politické režimy. Zanechal za sebou najväčšie filmy slovenskej aj európskej kinematografie, a my vám prinášame výber z nich.
Juraj Jakubisko (*30. apríl 1938, Kojšov – †24. február 2023, Praha) bol významný slovenský filmový režisér, scenárista a kameraman, predstaviteľ autorskej filmovej generácie tzv. "slovenskej novej vlny". Jeho štýl sa vyznačoval výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil v roku 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 študoval na pražskej FAMU. V čase štúdia krátko pracoval aj ako režisér a scenárista v pražskej Laterne magike, neskôr nakrútil niekoľko reklamných filmov pre expozíciu módy na EXPO '67 v Montreali. V roku 1967 sa Jakubisko stal režisérom Štúdia hraných filmov v Bratislave, kde debutoval filmom Kristove roky (1967). Táto tragikomická výpoveď s autobiografickými motívmi o potrebe rozhodnutia človeka na životnej križovatke uspela na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime a získala aj množstvo domácich ocenení. Jakubisko bol prvý z trojice mladých absolventov FAMU (Jakubisko, Hanák, Havetta), ktorý v bratislavských filmových ateliéroch na Kolibe nakrútil svoj prvý hraný film. Signalizoval nástup novej generácie tvorcov, ktorí do slovenskej kinematografie priniesli modernosť filmového výrazu, myšlienkovú hĺbku a nový prístup k realite, film Kristove roky bol hodnotený ako dôležitý impulz pre československú kinematografiu, podobne ako na začiatku 60. rokov Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra.
Ďalšie tri Jakubiskove filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončený v roku 1990) však narazili na odpor. Filmy boli zakázané a Jakubisko bol nútený venovať sa výlučne dokumentárnej tvorbe. V tomto období nakrútil napríklad dokumenty Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1973) či Bubeník Červeného kríža (1977) – štylizovaný, emotívne ladený dokument o rodičmi opustených deťoch. K hranej tvorbe sa vrátil v roku 1979 filmom Postav dom, zasaď strom a mladom mužovi, ktorý na ceste za životným snom o vlastnom domove a šťastnej rodine využíva zlyhania ľudskej morálky a nedostatky spoločenského systému. V 80. rokoch nakrútil Jakubisko televízny film Nevera po slovensky (1980), komédiu o partii záletných drevorubačov, ktorá realisticky zachytáva obraz života na dedine a s humorom kritizuje pretvárku, pokrytectvo či mužskú pýchu. Nasledovala medzinárodne ocenená filmová sága Tisícročná včela (1983), filmová adaptácia rovnomenného románu Petra Jaroša zobrazujúca osudy murárskeho rodu Pichandovcov. Rozprávka Perinbaba (1985), do ktorej sa mu podarilo obsadiť taliansku herečku Giuliettu Masinu, manželku Federica Felliniho, dodnes patrí k najobľúbenejším filmom počas vianočných sviatkov. Obdobie 80. rokov uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989) a na spoločenskú situáciu po zmene režimu reagoval filmom Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). Nasledovali filmy Nejasná správa o konci sveta (1997), Post coitum (2004) a historický veľkofilm Bathory (2008), ktorý je štvrtým najnavštevovanejším slovenským filmom v ére samostatného Slovenska. Jeho posledným filmom je pokračovanie filmovej rozprávky Perinbaba, pod názvom Perinbaba a dva svety (2023), ktorej dlho očakávaná premiéra príde bohužiaľ až po smrti režiséra.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal v roku 2016.
Zdroj: Simona Nôtová, SFÚ Foto: Miro Nôta, SFÚ
V spolupráci s
Portál DAFilms.sk je výsledkom tvorivej spolupráce siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance. Našim cieľom je posúvať hranice dokumentárneho filmu, propagovať jeho rozmanitosť a podporovať kvalitné autorské filmy.
