Štefan Uher

Do povedomia divákov sa zapísali predovšetkým jeho dva filmy: Slnko v sieti a Pásla kone na betóne. Podľa toho prvého sa dokonca nazýva naša národná filmová cena. Od svojho hraného debutu My z deviatej A (1961) po posledný film Správca skanzenu (1989) vytvoril Uher 18 celovečerných diel. Ponúkame vám výber najdôležitejších z nich.

Rodák z Prievidze absolvoval štúdium réžie na pražskej FAMU. Po návrate do Bratislavy nastúpil do Štúdia dokumentárnych filmov. Už v Uhrovej dokumentárnej tvorbe sa prejavila jeho odvaha opustiť režimu poplatný schematizmus smerom k civilizmu, napríklad v snímke Učiteľka (1955) či Poznačení tmou (1959). Na hraných filmoch z veľkej časti spolupracoval so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvým spoločným dielom bola prelomová snímka Slnko v sieti (1962), ktorá sa stala impulzom pre československú novú vlnu. Spojil v ňom štylizovaný príbeh s autentickosťou dokumentárneho výrazu a zobrazil životné pocity mladých ľudí, hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti. Trojica umelcov ďalej vytvorila film Organ (1964) z obdobia druhej svetovej vojny a podľa ikonickej prózy Dominika Tatarku nakrútili film Panna zázračnica (1966). Opäť podľa Bednárovej predlohy vznikli Tri dcéry (1967) zasadené do obdobia kolektivizácie.

Jeho snímky zo 70. rokov boli poznačené normalizáciou. V 80. rokoch sa Uher vrátil k svojej pôvodnej poetike v snímkach Kosenie Jastrabej lúky (1982) a predovšetkým Pásla kone na betóne (1982). Príbeh podľa novely Milky Zimkovej z prostredia východoslovenskej dediny, zaujal svojou otvorenosťou a autentickosťou a stal sa doslova filmovým hitom. Štefan Uher bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie na VŠMU. Zomrel 29.marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov.