Ilja Zeljenka je jedným z najznámejších skladateľov Novej slovenskej hudby. Zložil hudbu k viac ako sto filmom a aj vďaka nemu sa hudba v slovenskom filme stala samostatnou výrazovou zložkou a neplnila len ilustratívnu funkciu.
Ilja Zeljenka sa pritom k filmu sa dostal len náhodou v roku 1956, keď ho oslovil dramaturg krátkeho filmu Slovenskej filmovej tvorby Miroslav Horňák. Už jedna z jeho prvých prác pre dokument Tu kráčajú tragédie (1957) režiséra Štefana Uhra, v ktorej využil individuálne hudobné prostriedky, tzv. mestský folklór, poukázala na výnimočnosť Zeljenkovho prístupu k tvorbe zvukovej partitúry pre filmové dielo. Jeho novátorské tvorivé postupy sa však prejavili najvýraznejšie v 60.rokoch minulého storočia, keď pôsobil ako dramaturg v elektroakustickom štúdiu Československého rozhlasu a začal experimentovať s možnosťami elektroakustickej a elektronickej hudby. Bol dvorným skladateľom Štefana Uhra, spolupracoval s Eduardom Grečnerom alebo Martinom Slivkom a dokumentaristami jeho generácie. V 60.rokoch sa Ilja Zeljenka stal jedným z najuznávanejších a najvyhľadávanejších autorov hudby k filmu. V tomto žánri intenzívne pracoval až do roku 1973, keď sa dostal na zoznam nežiaducich a nepohodlných spolupracovníkov Slovenskej filmovej tvorby. Osobitné postavenie v Zeljenkovej tvorbe má hudba v Grečnerovom filme Drak sa vracia (1967), ktorá patrí k jeho najúspešnejším filmovým projektom a bol za ňu v roku 1968 aj ocenený Igricom.
„Najlepšia filmová hudba je tá, ktorú si divák ani nevšimne,“ povedal svojho času Ilja Zeljenka v nadväznosti na spoluprácu so Štefanom Uhrom. „Toto bol slogan Uhrovej generácie, ktorým sme my v tej dobe vnímali poslanie filmovej hudby. Samozrejme, hudba vo filme je prítomná, ale je ´ukrytá´. Jej poslaním je podporovať formu filmu, no veľmi jemne a nevtieravo.“
Viac aj na SK CINEMA
Portál DAFilms vznikol vďaka tvorivej spolupráci siedmich významných európskych festivalov dokumentárneho filmu združených pod Doc Alliance.
